Mám prvýkrát šteniatko československého vlčiaka. A čo ďalej?
Mám
prvýkrát šteniatko československého vlčiaka. A čo ďalej?
Článok vznikol ako pomôcka pre
majiteľov, nakoľko veľa informácií vám chovateľ pri
odovzdávaní šteniatka povie, no nie vždy si dokážete všetko
zapamätať, najmä v eufórii, že si konečne šteniatko veziete
domov. V prvom rade chcem upozorniť, že článok je napísaný
podľa našich znalostí a skúseností. Ak sa však spýtate aj
iných chovateľov, ich popis môže byť podobný. Rozdelím si to
tu na niekoľko podnadpisov, aby to bolo prehľadné, ak hľadáte
niečo konkrétne, ale všetko to navzájom súvisí. Článok budem
priebežne dopĺňať, ak ma ešte niečo dôležité napadne a
nespomenula som to tu hneď. Samozrejme celý článok sa týka
šteniatka, ktoré má preukaz pôvodu a teda má potvrdené, že
rodičia spĺňajú štandard plemena a sú riadne uchovnení! Povaha
šteniatka bez PP alebo kríženca sa nedá vopred odhadnúť a teda
rady by sa mohli minúť účinkom.
Úvod
Treba si uvedomiť, že československý
vlčiak nie je pes pre každého a že pribúda prípadov, kedy
majiteľ psíka vráti do mesiaca, niekedy až vo veku 2 a viac
rokov, kedy zistí, že mu prerástol cez hlavu. Takže priniesli ste
si domov malé šteniatko, väčšinou vo veku 7 týždňov, ale
pokojne môže byť o niečo staršie. Treba sa pripraviť na to, že
šteniatko bude skákať, hrýzť a trhať. Šteniatko je v období,
kedy skúša, ako silno má hrýzť, čo všetko si môže dovoliť.
Je na majiteľovi ukázať mu hranice, čo mu dovolí a čo už nie.
Najlepšie je sa k tomu dopracovať hrou. Chovateľ alebo aj cvičiteľ
v okolí (niekedy je šteniatko veľmi ďaleko od chovateľa) vám s
tým určite pomôže alebo poradí.
Zázemie
Pre šteniatko je najlepšie, ak príde
do domova, kde má nejaké zázemie, kde sa mu majitelia venujú a
kde na neho hneď od začiatku nepôsobí stres. Ideálny prípad je
rodina s domom, so záhradou, kde má šteňa výbeh, vlastný
koterec ako útočisko, napríklad keď chce svoj pokoj pri poobednom
odpočinku, super sú staršie deti. Šteniatko má veľa podnetov,
veľa ruchov okolo seba, na čo si musí zvykať. Ale nie je problém,
ak si ho kúpia slobodní ľudia, študenti a pod., aspoň mu môžu
venovať veľa voľného času. Tiež nie je pravidlom, že by si ho
nesmeli vziať ľudia, čo bývajú na byte. Chápeme, že nie každý
má dom. Šteniatku až tak veľmi neprekáža, kde býva, ale že
môže tráviť čas so svojim pánom a to je dosť podstatná vec.
Problémom je, keď si kúpite šteniatko ako módny doplnok, aby ste
sa mohli ukazovať, ale ono strávi väčšinu dňa zavreté v
klietke alebo koterci a od smútku alebo nervov zavýja. Učenie na
samotu totiž má byť postupné, lebo veľa čsv má so samotou
problém, sú to veľkí „závisláci“ na svojom človeku, ale
človek občas musí aj do práce, takže je dobré, ak to psík
dokáže zvládnuť.
Psychika
Toto je ďalšia dôležitá vec.
Šteniatko po príchode k vám domov sa ocitne pre neho v úplne
cudzom prostredí a samozrejme mu bude chvíľku trvať, kým si
zvykne, preto ho hneď nezaťažujeme veľkým množstvom podnetov a
záťažou, či už fyzickou alebo psychickou. Môže skučať, môže
sa schovávať alebo trhať veci. A tiež sa môže vnútri pocikať.
Je to úplne normálne. Záleží na vašej láske a trpezlivosti,
hlavnej teda tej trpezlivosti ako rýchlo sa dokáže šteniatko
začleniť.
Príklad: Priveziete si šteniatko na
byt. Prvá noc. Šteniatko sa trochu bojí a zavýja. A vám susedia
celú noc trieskajú na dvere, aby ste si ho upokojili. Susedia
nervní, vy ste v strese, celú noc nespíte, šteniatko určite
nebude v psychickej pohode. Rozhodne tu nepomôže šteniatko
trestať, lebo zavýja, spôsobíte mu tým ešte väčšiu traumu. A
už vôbec nie ho v takej situácii zavrieť do klietky! Už niekoľko
dní podobného stresu môže viesť k trvalým následkom na
psychike!!! To môže spôsobiť to, že ho v 2 rokoch totálne
nezvládnete a rozhodnete sa ho vzdať. A to ešte nehovorím o tom,
že vás môže aj pohrýzť.
Socializácia a výcvik
Šteniatko v období, keď odchádza od
chovateľa, má nejaké sociálne návyky, najmä v súvislosti s
matkou, lebo tá mu ukazovala, ako to funguje a čo môže a čo nie.
Samozrejme aj chovateľ to môže ovplyvniť tým, že prijíma
socializačné mazliace návštevy od ľudí a privyká tým
šteniatka na kontakt s ľuďmi. Keď šteniatko odíde od matky a
chovateľa, prechádza táto úloha na majiteľa. Určite treba
privykať šteniatko na ľudí aj na iných psíkov alebo ďalšie
zvieratá. Zo začiatku, keď šteniatko ešte nemá ukončené
všetky očkovania (posledné očkovanie je cca okolo 12 týždňa),
nie je vhodné s ním chodiť medzi veľké množstvo psov, nakoľko
jeho imunitný systém sa ešte len rozvíja a riziko rôznych chorôb
je vysoké. Samozrejme je dôležité ho brávať na prechádzky
kvôli socializácii, zvykaní si na okolité prostredie, ruchy
mesta, dediny, na ľudí, autá a pod. Ak plánujete návštevu
cvičáku, tak pred kompletnou výmenou zubov (cca v 5-6 mesiaci) sa
veľmi neodporúča, aby si neporanilo tlamu, nevylomilo zub alebo
nechytilo nejakú chorobu, predsa len krvácajúce ďasná sú
náchylnejšie na prienik infekcie do tela. Ale môžete tam prísť
sa pozrieť, ako taký cvičák prebieha alebo sa naučiť, ako so
šteniatkom pracovať a nejaké základné povely ako sadni, ľahni,
zostaň a pod. A čo sa týka týchto základných povelov, je dobré
ich zvykať čo najskôr, aj keď si myslíte, že je to pre
šteniatko príliš skoro. Ak začnete neskoro, môže sa stať, že
šteniatko nebude chcieť pracovať, veď doteraz ste od neho nič
nechceli a zrazu mu idete nastavovať hranice? A hlavne pri práci s
čsv treba veeeľa trpezlivosti! Psík sa síce povel naučí a
niekedy veľmi ľahko, no nemusí ho vždy splniť, ako keby
premýšľal, kedy ho splniť a kedy nie. Je veľmi inteligentný a
vie sa rozhodnúť, či sa mu práve cvičiť oplatí. :) Takže ak
ten váš práve nechce spolupracovať, nemusí to byť preto, že je
hlúpy a nevie sa povel naučiť.
Očkovanie a zdravie
Povinné očkovania sú tri, resp.
štyri, záleží na tom, či na poslednom očkovaní dáte psíka
očkovať vakcínou proti vírusom a zároveň aj vakcínou proti
besnote, alebo si to rozdelíte na dve samostatné očkovania. Pred
každým očkovaním je však potrebné psíka odčerviť a nezáleží
na tom, či žerie materské mlieko, granule alebo ho kŕmite
BARF-om. Dôležité je mať prečistené črevá, aby sa očkovacia
látka vedela dobre vstrebať a vytvoriť dostatočnú ochranu. Prvé
očkovanie sa dáva vo veku 6 týždňov, teda ak si priveziete
šteniatko vo veku 7 týždňov, ďalšie návštevy veterinára
kvôli očkovaniu riešite vy. Všetko je však vždy zapísané v
očkovacom preukaze alebo Europasse, prípadne vás na to chovateľ
ešte niekoľkokrát upozorní. Europass pre šteniatka, čo nepôjdu
do zahraničia, nie je povinný a chovateľ vám môže poskytnúť
iba očkovací preukaz. Dá sa však dohodnúť, že vám ho chovateľ
dá vystaviť. Pri šteniatkach, čo idú do zahraničia, je Europass
povinný, navyše treba splniť základné veterinárne podmienky
stanovené konkrétnym štátom, kam šteniatko pocestuje. Väčšinou
šteniatko môže cestovať do zahraničia až vo veku takmer 4
mesiace, pretože musí mať kompletné očkovanie, aj proti besnote,
čo je vo veku 12 týždňov, plus musí byť splnená karanténa 3
týždne, kedy už je vakcína proti besnote aktívna v plnom
rozsahu. Niektoré štáty povoľujú vstup aj šteniatkam, ktoré sú
mladšie a toto očkovanie nemajú. Podmienky konkrétneho štátu si
treba vopred zistiť! Chovateľ vám vie poskytnúť záruku zdravia
len na tie ochorenia, ktoré sa testujú (ako degeneratívna
myelopatia DM, dwarfizmus DW, dysplázia bedrových a lakťových
kĺbov) a proti ktorým sa očkuje: parvoviróza, psinka, infekčná
hepatitída, parainfluenza, leptospiróza, a besnota. A tiež že
šteniatko nemá bežné vnútorné parazity. V tomto je rozdiel
medzi s PP a bez PP. Pri šteniatku bez PP vám nikto nič
negarantuje a nepreberá zodpovednosť, ak sa niečo šteniatku
stane. Existuje veľa chorôb a parazitov, ci už vnútorných alebo
vonkajších voči ktorým vám nedá záruku nikto, lebo nie vždy
sa testujú a nie vždy existuje spôsob ich testovania! Voči
vonkajším parazitom je nevyhnutné šteniatko chrániť správne
zvoleným antiparazitárnym programom, či už sú to pipety, obojky,
tabletky. Pozor! Niektoré účinkujú až vtedy, keď sa kliešť
zahryzne, niektoré majú aj odpudzujúci účinok! Taká babezióza
od kliešťa totiž môže byť pre šteniatko smrteľná! Aj
šteniatko s PP môže ochorieť, takisto ako keď sa vám narodí
dieťa, tak vopred neviete, či niekedy nebude mať chrípku alebo
ovčie kiahne alebo rakovinu.
Kŕmenie
Ďalšia veľmi
dôležitá vec! Majiteľ psíka si sám rozhoduje, čím bude psíka
kŕmiť a ako. Šteniatko pri odchode od chovateľa zvyčajne dostane
na cestu štartovací balíček, záleží na chovateľovi, čo do
neho dá. Môžu to byť rôzne pomôcky, hračky, vodítko, obojok,
deka, miska, malé balenie granuliek alebo pripravený balíček, ak
chovateľ kŕmi BARF-om. Je dôležité vedieť, ako a čím bolo
kŕmené šteniatko u chovateľa a rozhodnúť sa, či budete
pokračovať v tom ďalej, alebo budete kŕmiť šteniatko celkom
inak. Akákoľvek zmena stravy musí byť postupná a aj tak musíte
počítať, že sa to prejaví hnačkami. Ak vám chovateľ dá do
štartovacieho balíčka krmivo, čo malo šteniatko u neho, tak
viete na čom ste a môžete si určiť čo ďalej. Napríklad
šteniatko malo granulky, ale vám nevyhovuje značka, tak postupne
miešať oboje granulky, postupne uberať staré, pridávať nové,
až zostanú iba nové, môže to trvať pokojne aj týždeň. Pri
zmene z granuliek na BARF sa postupná zmena nedá docieliť, lebo
miešať granulky so surovou stravou je nanajvýš nevhodné a
nebezpečné! Na spracovanie granúl je treba celkom iné tráviace
enzýmy ako na trávenie surovej stravy. Nesmie sa to kombinovať! Ak
BARF, tak BARF, ale treba dodržať presné dávkovanie surovín a
dopĺňať vitamíny a minerály, nakoľko šteniatko je v raste!
Takto môže kŕmiť niekto, kto s BARF-om má skúsenosti a vie a
nebojí sa takto kŕmiť. Je to veľká zodpovednosť urobiť
šteniatku presnú dennú dávku tak, aby malo všetko potrebné a
nič mu nechýbalo. Či už kŕmite tak alebo onak, ak sa vám niečo
nepozdáva, treba to konzultovať s chovateľom, veterinárom,
výživárom. Ak psík priberá priveľmi, treba dennú dávku znížiť
(nemusí sa hneď meniť krmivo) alebo naopak ak chcete, aby
šteniatko viac pribralo, pridáte mu na dennej dávke a vôbec to
nemusí byť dlhodobo. Stále si sledujete, ako šteniatko prospieva,
v akej je kondícii a podľa toho upravujete stravu.
Aktualizácia (2020): Niektorí ľudia kŕmia kombinovane, napr. ráno BARF, večer granule, prípadne naopak. Medzi dávkami jedla je odstup a pokiaľ sú obe kŕmne dávky správne vyvážené, nevedie to k problémom, no naozaj je dôležité to robiť správne! Ďalším spôsobom je kŕmenie konzervami, varenou stravou a pod. Tieto spôsoby nevyužívame a nemáme ich bližšie odsledované, či sú alebo nie sú vhodné. Dôležité upozornenie, ktoré môžem uviesť je to, aby ste psíkom nikdy nedávali varené a pečené kosti, pretože teplenou úpravou sa stávajú krehkými, štiepia sa na ostré kusy a môžu sa psíkovi zapichnúť do žalúdka alebo čreva (niekedy je nutný až operačný zákrok!). A napokon najzásadnejšou vecou, ak kŕmite surovou stravou (BARF), je fakt, že psíkom sa nedáva surové diviačie mäso, pretože okrem parazitov môže byť nakazené africkým morom alebo nakaziť psíka Aujezskyho chorobou (tiež označovanou ako pseudobesnota), ktorá je pre psa smrteľná!
Aktualizácia (2020): Niektorí ľudia kŕmia kombinovane, napr. ráno BARF, večer granule, prípadne naopak. Medzi dávkami jedla je odstup a pokiaľ sú obe kŕmne dávky správne vyvážené, nevedie to k problémom, no naozaj je dôležité to robiť správne! Ďalším spôsobom je kŕmenie konzervami, varenou stravou a pod. Tieto spôsoby nevyužívame a nemáme ich bližšie odsledované, či sú alebo nie sú vhodné. Dôležité upozornenie, ktoré môžem uviesť je to, aby ste psíkom nikdy nedávali varené a pečené kosti, pretože teplenou úpravou sa stávajú krehkými, štiepia sa na ostré kusy a môžu sa psíkovi zapichnúť do žalúdka alebo čreva (niekedy je nutný až operačný zákrok!). A napokon najzásadnejšou vecou, ak kŕmite surovou stravou (BARF), je fakt, že psíkom sa nedáva surové diviačie mäso, pretože okrem parazitov môže byť nakazené africkým morom alebo nakaziť psíka Aujezskyho chorobou (tiež označovanou ako pseudobesnota), ktorá je pre psa smrteľná!
Komentáre
Zverejnenie komentára