Mám prvýkrát šteniatko československého vlčiaka. A čo ďalej?


Mám prvýkrát šteniatko československého vlčiaka. A čo ďalej?

Článok vznikol ako pomôcka pre majiteľov, nakoľko veľa informácií vám chovateľ pri odovzdávaní šteniatka povie, no nie vždy si dokážete všetko zapamätať, najmä v eufórii, že si konečne šteniatko veziete domov. V prvom rade chcem upozorniť, že článok je napísaný podľa našich znalostí a skúseností. Ak sa však spýtate aj iných chovateľov, ich popis môže byť podobný. Rozdelím si to tu na niekoľko podnadpisov, aby to bolo prehľadné, ak hľadáte niečo konkrétne, ale všetko to navzájom súvisí. Článok budem priebežne dopĺňať, ak ma ešte niečo dôležité napadne a nespomenula som to tu hneď. Samozrejme celý článok sa týka šteniatka, ktoré má preukaz pôvodu a teda má potvrdené, že rodičia spĺňajú štandard plemena a sú riadne uchovnení! Povaha šteniatka bez PP alebo kríženca sa nedá vopred odhadnúť a teda rady by sa mohli minúť účinkom.

Úvod
Treba si uvedomiť, že československý vlčiak nie je pes pre každého a že pribúda prípadov, kedy majiteľ psíka vráti do mesiaca, niekedy až vo veku 2 a viac rokov, kedy zistí, že mu prerástol cez hlavu. Takže priniesli ste si domov malé šteniatko, väčšinou vo veku 7 týždňov, ale pokojne môže byť o niečo staršie. Treba sa pripraviť na to, že šteniatko bude skákať, hrýzť a trhať. Šteniatko je v období, kedy skúša, ako silno má hrýzť, čo všetko si môže dovoliť. Je na majiteľovi ukázať mu hranice, čo mu dovolí a čo už nie. Najlepšie je sa k tomu dopracovať hrou. Chovateľ alebo aj cvičiteľ v okolí (niekedy je šteniatko veľmi ďaleko od chovateľa) vám s tým určite pomôže alebo poradí.

Zázemie
Pre šteniatko je najlepšie, ak príde do domova, kde má nejaké zázemie, kde sa mu majitelia venujú a kde na neho hneď od začiatku nepôsobí stres. Ideálny prípad je rodina s domom, so záhradou, kde má šteňa výbeh, vlastný koterec ako útočisko, napríklad keď chce svoj pokoj pri poobednom odpočinku, super sú staršie deti. Šteniatko má veľa podnetov, veľa ruchov okolo seba, na čo si musí zvykať. Ale nie je problém, ak si ho kúpia slobodní ľudia, študenti a pod., aspoň mu môžu venovať veľa voľného času. Tiež nie je pravidlom, že by si ho nesmeli vziať ľudia, čo bývajú na byte. Chápeme, že nie každý má dom. Šteniatku až tak veľmi neprekáža, kde býva, ale že môže tráviť čas so svojim pánom a to je dosť podstatná vec. Problémom je, keď si kúpite šteniatko ako módny doplnok, aby ste sa mohli ukazovať, ale ono strávi väčšinu dňa zavreté v klietke alebo koterci a od smútku alebo nervov zavýja. Učenie na samotu totiž má byť postupné, lebo veľa čsv má so samotou problém, sú to veľkí „závisláci“ na svojom človeku, ale človek občas musí aj do práce, takže je dobré, ak to psík dokáže zvládnuť.

Psychika
Toto je ďalšia dôležitá vec. Šteniatko po príchode k vám domov sa ocitne pre neho v úplne cudzom prostredí a samozrejme mu bude chvíľku trvať, kým si zvykne, preto ho hneď nezaťažujeme veľkým množstvom podnetov a záťažou, či už fyzickou alebo psychickou. Môže skučať, môže sa schovávať alebo trhať veci. A tiež sa môže vnútri pocikať. Je to úplne normálne. Záleží na vašej láske a trpezlivosti, hlavnej teda tej trpezlivosti ako rýchlo sa dokáže šteniatko začleniť.
Príklad: Priveziete si šteniatko na byt. Prvá noc. Šteniatko sa trochu bojí a zavýja. A vám susedia celú noc trieskajú na dvere, aby ste si ho upokojili. Susedia nervní, vy ste v strese, celú noc nespíte, šteniatko určite nebude v psychickej pohode. Rozhodne tu nepomôže šteniatko trestať, lebo zavýja, spôsobíte mu tým ešte väčšiu traumu. A už vôbec nie ho v takej situácii zavrieť do klietky! Už niekoľko dní podobného stresu môže viesť k trvalým následkom na psychike!!! To môže spôsobiť to, že ho v 2 rokoch totálne nezvládnete a rozhodnete sa ho vzdať. A to ešte nehovorím o tom, že vás môže aj pohrýzť.

Socializácia a výcvik
Šteniatko v období, keď odchádza od chovateľa, má nejaké sociálne návyky, najmä v súvislosti s matkou, lebo tá mu ukazovala, ako to funguje a čo môže a čo nie. Samozrejme aj chovateľ to môže ovplyvniť tým, že prijíma socializačné mazliace návštevy od ľudí a privyká tým šteniatka na kontakt s ľuďmi. Keď šteniatko odíde od matky a chovateľa, prechádza táto úloha na majiteľa. Určite treba privykať šteniatko na ľudí aj na iných psíkov alebo ďalšie zvieratá. Zo začiatku, keď šteniatko ešte nemá ukončené všetky očkovania (posledné očkovanie je cca okolo 12 týždňa), nie je vhodné s ním chodiť medzi veľké množstvo psov, nakoľko jeho imunitný systém sa ešte len rozvíja a riziko rôznych chorôb je vysoké. Samozrejme je dôležité ho brávať na prechádzky kvôli socializácii, zvykaní si na okolité prostredie, ruchy mesta, dediny, na ľudí, autá a pod. Ak plánujete návštevu cvičáku, tak pred kompletnou výmenou zubov (cca v 5-6 mesiaci) sa veľmi neodporúča, aby si neporanilo tlamu, nevylomilo zub alebo nechytilo nejakú chorobu, predsa len krvácajúce ďasná sú náchylnejšie na prienik infekcie do tela. Ale môžete tam prísť sa pozrieť, ako taký cvičák prebieha alebo sa naučiť, ako so šteniatkom pracovať a nejaké základné povely ako sadni, ľahni, zostaň a pod. A čo sa týka týchto základných povelov, je dobré ich zvykať čo najskôr, aj keď si myslíte, že je to pre šteniatko príliš skoro. Ak začnete neskoro, môže sa stať, že šteniatko nebude chcieť pracovať, veď doteraz ste od neho nič nechceli a zrazu mu idete nastavovať hranice? A hlavne pri práci s čsv treba veeeľa trpezlivosti! Psík sa síce povel naučí a niekedy veľmi ľahko, no nemusí ho vždy splniť, ako keby premýšľal, kedy ho splniť a kedy nie. Je veľmi inteligentný a vie sa rozhodnúť, či sa mu práve cvičiť oplatí. :) Takže ak ten váš práve nechce spolupracovať, nemusí to byť preto, že je hlúpy a nevie sa povel naučiť.

Očkovanie a zdravie
Povinné očkovania sú tri, resp. štyri, záleží na tom, či na poslednom očkovaní dáte psíka očkovať vakcínou proti vírusom a zároveň aj vakcínou proti besnote, alebo si to rozdelíte na dve samostatné očkovania. Pred každým očkovaním je však potrebné psíka odčerviť a nezáleží na tom, či žerie materské mlieko, granule alebo ho kŕmite BARF-om. Dôležité je mať prečistené črevá, aby sa očkovacia látka vedela dobre vstrebať a vytvoriť dostatočnú ochranu. Prvé očkovanie sa dáva vo veku 6 týždňov, teda ak si priveziete šteniatko vo veku 7 týždňov, ďalšie návštevy veterinára kvôli očkovaniu riešite vy. Všetko je však vždy zapísané v očkovacom preukaze alebo Europasse, prípadne vás na to chovateľ ešte niekoľkokrát upozorní. Europass pre šteniatka, čo nepôjdu do zahraničia, nie je povinný a chovateľ vám môže poskytnúť iba očkovací preukaz. Dá sa však dohodnúť, že vám ho chovateľ dá vystaviť. Pri šteniatkach, čo idú do zahraničia, je Europass povinný, navyše treba splniť základné veterinárne podmienky stanovené konkrétnym štátom, kam šteniatko pocestuje. Väčšinou šteniatko môže cestovať do zahraničia až vo veku takmer 4 mesiace, pretože musí mať kompletné očkovanie, aj proti besnote, čo je vo veku 12 týždňov, plus musí byť splnená karanténa 3 týždne, kedy už je vakcína proti besnote aktívna v plnom rozsahu. Niektoré štáty povoľujú vstup aj šteniatkam, ktoré sú mladšie a toto očkovanie nemajú. Podmienky konkrétneho štátu si treba vopred zistiť! Chovateľ vám vie poskytnúť záruku zdravia len na tie ochorenia, ktoré sa testujú (ako degeneratívna myelopatia DM, dwarfizmus DW, dysplázia bedrových a lakťových kĺbov) a proti ktorým sa očkuje: parvoviróza, psinka, infekčná hepatitída, parainfluenza, leptospiróza, a besnota. A tiež že šteniatko nemá bežné vnútorné parazity. V tomto je rozdiel medzi s PP a bez PP. Pri šteniatku bez PP vám nikto nič negarantuje a nepreberá zodpovednosť, ak sa niečo šteniatku stane. Existuje veľa chorôb a parazitov, ci už vnútorných alebo vonkajších voči ktorým vám nedá záruku nikto, lebo nie vždy sa testujú a nie vždy existuje spôsob ich testovania! Voči vonkajším parazitom je nevyhnutné šteniatko chrániť správne zvoleným antiparazitárnym programom, či už sú to pipety, obojky, tabletky. Pozor! Niektoré účinkujú až vtedy, keď sa kliešť zahryzne, niektoré majú aj odpudzujúci účinok! Taká babezióza od kliešťa totiž môže byť pre šteniatko smrteľná! Aj šteniatko s PP môže ochorieť, takisto ako keď sa vám narodí dieťa, tak vopred neviete, či niekedy nebude mať chrípku alebo ovčie kiahne alebo rakovinu.

Kŕmenie
Ďalšia veľmi dôležitá vec! Majiteľ psíka si sám rozhoduje, čím bude psíka kŕmiť a ako. Šteniatko pri odchode od chovateľa zvyčajne dostane na cestu štartovací balíček, záleží na chovateľovi, čo do neho dá. Môžu to byť rôzne pomôcky, hračky, vodítko, obojok, deka, miska, malé balenie granuliek alebo pripravený balíček, ak chovateľ kŕmi BARF-om. Je dôležité vedieť, ako a čím bolo kŕmené šteniatko u chovateľa a rozhodnúť sa, či budete pokračovať v tom ďalej, alebo budete kŕmiť šteniatko celkom inak. Akákoľvek zmena stravy musí byť postupná a aj tak musíte počítať, že sa to prejaví hnačkami. Ak vám chovateľ dá do štartovacieho balíčka krmivo, čo malo šteniatko u neho, tak viete na čom ste a môžete si určiť čo ďalej. Napríklad šteniatko malo granulky, ale vám nevyhovuje značka, tak postupne miešať oboje granulky, postupne uberať staré, pridávať nové, až zostanú iba nové, môže to trvať pokojne aj týždeň. Pri zmene z granuliek na BARF sa postupná zmena nedá docieliť, lebo miešať granulky so surovou stravou je nanajvýš nevhodné a nebezpečné! Na spracovanie granúl je treba celkom iné tráviace enzýmy ako na trávenie surovej stravy. Nesmie sa to kombinovať! Ak BARF, tak BARF, ale treba dodržať presné dávkovanie surovín a dopĺňať vitamíny a minerály, nakoľko šteniatko je v raste! Takto môže kŕmiť niekto, kto s BARF-om má skúsenosti a vie a nebojí sa takto kŕmiť. Je to veľká zodpovednosť urobiť šteniatku presnú dennú dávku tak, aby malo všetko potrebné a nič mu nechýbalo. Či už kŕmite tak alebo onak, ak sa vám niečo nepozdáva, treba to konzultovať s chovateľom, veterinárom, výživárom. Ak psík priberá priveľmi, treba dennú dávku znížiť (nemusí sa hneď meniť krmivo) alebo naopak ak chcete, aby šteniatko viac pribralo, pridáte mu na dennej dávke a vôbec to nemusí byť dlhodobo. Stále si sledujete, ako šteniatko prospieva, v akej je kondícii a podľa toho upravujete stravu.

Aktualizácia (2020): Niektorí ľudia kŕmia kombinovane, napr. ráno BARF, večer granule, prípadne naopak. Medzi dávkami jedla je odstup a pokiaľ sú obe kŕmne dávky správne vyvážené, nevedie to k problémom, no naozaj je dôležité to robiť správne! Ďalším spôsobom je kŕmenie konzervami, varenou stravou a pod. Tieto spôsoby nevyužívame a nemáme ich bližšie odsledované, či sú alebo nie sú vhodné. Dôležité upozornenie, ktoré môžem uviesť je to, aby ste psíkom nikdy nedávali varené a pečené kosti, pretože teplenou úpravou sa stávajú krehkými, štiepia sa na ostré kusy a môžu sa psíkovi zapichnúť do žalúdka alebo čreva (niekedy je nutný až operačný zákrok!). A napokon najzásadnejšou vecou, ak kŕmite surovou stravou (BARF), je fakt, že psíkom sa nedáva surové diviačie mäso, pretože okrem parazitov môže byť nakazené africkým morom alebo nakaziť psíka Aujezskyho chorobou (tiež označovanou ako pseudobesnota), ktorá je pre psa smrteľná!

Komentáre

Obľúbené príspevky

Kontaktný formulár

Meno

E-mail *

Správa *